Po mnoho storoč sa mimosmyslov vn manie ako telepatia, znamenie bud cnosti a jasnovidectvo povazovali za podvodn fant zie, il zie alebo vyn lezy.
Materialistick pr stup prevl daj ci vo vedeck ch kruhoch a priori popiera ak koľvek "duchovn " realitu. D vod je ten, ze tieto skutočnosti nie s laborat rne overiteľn .
Napriek tomu vsetci ľudia mali určit sk senosti podobn t m, ktor poprela veda. Medzi t mito sk senosťami si m zeme spomen ť na nevysvetliteľn udalosti, na znamenia bud cich udalost alebo na sny, ktor sa stan skutočnosťou.
Tieto sk senosti sme často ťazili. To ukazuje, ze neslo o iluz rne z zitky.
Tieto javy nie s zriedkav a postihuj kazd ho. Niektor vedci, ktor maj otvorenejsiu myseľ, sa chceli touto ot zkou zaoberať vedecky. Zauj malo ich, či existuje sp sob, ako pochopiť mimozmyslov z zitky bez toho, aby sa uch lili k okultizmu, mytol gii alebo pseudon bozensk m filozofi m. Kniha rozpr va o sk senostiach t chto v skumn kov.
Teraz sa konečne objavuj d kazy, ktor vedecky preukazuj existenciu vyssej rovne vedomia.
Existuje "kolekt vna myseľ", ktor obsahuje myslienky a myslienky spoločn pre cel ľudstvo. Toto je psychick vesm r, ktor m zeme vyuziť vo svoj prospech. Z tohto vesm ru prij mame sign ly a inform cie.
V roku 1980 bolo experiment lne potvrden "kvantov zapletenie". T to vlastnosť je typick pre element rne častice. Vsetky častice (at my, elektr ny, fot ny) m zu navz jom komunikovať bez obmedzenia času a času.
To ostro kontrastuje s predpokladmi materialistickej fyziky.
Komunik cia medzi element rnymi časticami sa deje v dimenzii, ktor nepodlieha zn mym fyzik lnym z konom. T to dimenziu mozno porovnať s "univerz lnou mysľou".
Experimenty "Projekt glob lneho vedomia" uskutočňovan na Princetonskej univerzite nepochybne preuk zali existenciu svetov ho vedomia.
Kniha popisuje takzvan te riu "kolekt vneho podvedomia", ktor vyvinul sl vny psychoterapeut Carl Gustav Jung. Jungova te ria je veľmi podobn novoplatonick mu konceptu "Anima mundi". Tieto te rie s potvrden v predpovediach kvantovej fyziky, vyvinut ch v znamn mi vedcami a nositeľmi Nobelovej ceny.
Kvantov fyzika dokumentuje existenciu rovne naz vanej "nelok lna". Na tejto rovni element rne častice napriek tomu, ze s oddelen obrovsk mi vzdialenosťami, vedia o sebe vsetko a spr vaj sa, akoby boli jedno.
Od materialistickej v zie vesm ru plne zalozen ho na hmote agregovanej n hodou sa ľudstvo pos va k nov mu sp sobu ch pania reality, kde hmota a psychika koexistuj a integruj sa.
Zatiaľ čo klasick fyzika zost va dominantnou vo svete vn mateľnom pre nase zmysly, objavuj sa nov rovne reality s psychick m obsahom.