Pri p san poviedok knihy Hazardn hry som mal na pam ti v prvom rade zlomov l nie udalosti, obnovu pohľadu na človeka v utrpen , ktor b va často v marazme naduz van ch slov prehliadan . Mozno to vyjadriť prvou vetou vodnej poviedky Spor s nezn mou: "Vtedy, keď sa smiali najviac, ktosi zaklopal." Zauj ma ma pr ve tento bod obratu, keď prchav radosť t chne a uvoľňuje priestor pre slovo pochopenia.